Úspech mladého fotografa. Začal ako zamestnanec, dnes má vlastný biznis

Nafotili ste stovky módnych fotografií, z ktorých mnohé vyšli na titulných stranách časopisov Eva a Madam Eva. V roku 2018 ste sa po druhý raz stal oficiálnym fotografom Miss Slovensko. Pred váš objektív sa postavili aj známe tváre ako tenistka Dominika Cibulková, moderátorka Adela Banášová či herci Táňa Pauhofová, Ľuboš Kostelný alebo Ján Koleník.

Ako ste sa vlastne dostal k fotografovaniu?

Pochádzam z Čadce, no nechcel som ostať v malom meste. Moja sestra odišla študovať do Bratislavy úžitkové výtvarníctvo a povedal som si, že to štúdium vyzerá jednoducho. Veľmi nerád som sa totiž učil a odbor fotografia mi prišiel tiež ako celkom ľahký. Predstavoval som si, že budem stláčať jeden gombík. Až neskôr som pochopil realitu (smiech).

Čím vás zaujala práve komerčná fotografia?

Komerčná fotografia má svoje plusy aj mínusy. Všetko na nej musí byť pekné a symetrické. Všetko musí ladiť. Keď fotím obyčajné produkty, snažím sa k nim vymyslieť nejaký vtip, metaforu, aby som ich oživil. Snažím sa všetko kompozične „nastajlovať“ podľa mojej estetiky.

Čo je to pekná fotka?

Keď sa na fotografii všetko vzájomne dopĺňa. Dokonalosť. Na dobrú módnu fotku musí mať modelka perfektne urobenú vizáž, styling a tiež musí byť zvolené vhodné prostredie, ak čo i len jedna vec z tohto neladí, tak to pokazí celý záber.

Ako ste sa dostali k práci v časopisoch  Madam Eva a Eva?

Po návrate do Bratislavy zo štúdia v Zlíne som zistil, že treba platiť účty. Na voľnej nohe, keď ma ešte nikto nepoznal, som síce nejaké zákazky mal, no bolo to také nevyvážené. Niekedy bolo roboty príliš veľa a inokedy vôbec. Potreboval som stály príjem.

Zamestnal som sa v reklamnej agentúre a začal som robiť kreatívu. Týždeň po mojom nástupe agentúra prišla o dvoch významných klientov a všetkých, vrátane mňa, prepustili. Ako zázrakom ma práve vtedy oslovila spolužiačka zo Zlína, ktorá robila v časopise Eva a ponúkla mi pozíciu obrazového redaktora v novom časopise Madam Eva. Skúsil som to a zakotvil som tam takmer na osem rokov. Bola to veľmi pekná práca.

Fotili ste aj pri natáčaní reklamného spotu, v čom je to iné ako fotenie v ateliéri?

Natáčanie reklamy nemôže trvať niekoľko dní, preto sa zvyčajne s natáčaním v ten istý deň aj fotí. Fotograf tam tak sedí celý deň a čaká na správny moment. Potom nabehne na pľac, vypľuje dušu a dúfa, že to bude dobré. Na takomto natáčaní som už zažil aj najkratšie fotenie v kariére, ktoré trvalo presne štyri minúty.

Boli ste napríklad fotiť v Toskánsku či Alpách alebo missky na Kapverdoch.

Popravde, s misskami to bol týždeň driny. Bolo tam síce krásne prostredie, ale ja som za ten týždeň napríklad nebol ani raz v mori. Fotilo sa od rána do večera. Výsledkom však boli nádherné zábery. A to je na tejto práci to najkrajšie.

Prečo ste sa rozhodli založiť si firmu?

V určitom štádiu som zistil, že chcem pracovať sám pre seba. Popri práci v časopise som ako freelancer fotil pre rôzne reklamné agentúry a spoločnosti, ktoré so mnou začali nadväzovat čoraz väčšiu spoluprácu. Postupne toho bolo už tak veľa, že som sa rozhodol odísť z Evy. Nebolo však vôbec jednoduché opustiť teplučké miestečko a začať podnikať. Lákalo ma však žiť svoj vlastný sen o práci, ktorá ma napĺňa.

Človek sa celý život bojí veľkých zmien, a pritom si môže za pár sekúnd zmeniť život k lepšiemu, rozviaže mu to ruky a otvoria sa mu nové možnosti. V zamestnaní sa musíme držať mantinelov a neustále sa prispôsobovať. Na „voľnej nohe“ sa môžete vrhnúť na to, na čo chcete.

Založiť si spoločnosť môže znamenať kopec nezáživnej a administratívnej práce. Ako ste to zvládol?

Z papierovačiek mám doslova nočnú moru. Keď vidím v schránke obálku z úradu či banky, tak sa vždy modlím, aby som nemusel nikam chodiť. Založenie firmy mi znelo ako niečo, čo je nad moje sily. Kolega mi odporučil Firmáreň, kde mi založili spoločnosť za pár dní.

Čo plánujete ďalej?

V blízkej budúcnosti si chcem založiť druhú firmu, ktorá sa bude zaoberať produktovou fotografiou. Mám veľa klientov, ktorí majú veľké množstvo produktov a potrebujú ich odprezentovať. Baví ma chodiť po obchodoch a vyhľadávať veci, o ktorých už dopredu viem, na čo ich chcem ako rekvizitu použiť.  Jednu polovicu môjho šatníka potom zaberajú krabice plné takýchto blbostí od bábik Barbie, cez skrutky až po sekery.

Plánujete do budúcnosti aj nejaký projekt, ktorý bude pre vás osobne niečím výnimočný?

V súčasnosti chystám svoj debutový výstavný  projekt v spolupráci s Národným divadlom a bude o balete. Keďže sa skôr venujem komerčnej fotografii, tak toto bude zas niečo iné, bude tam len to moje. Pri komerčnej fotke si klienti určujú limity toho, ako to má vyzerať. Aj toto bude mať svoje limity, ale len tie moje.

S fotografom Antonom Karpitom sa rozprávala Carmen Virágová.