Založenie SRO bolo to posledné. Bez nadšenia by sme biznis s kvetmi nerozbehli

V čom začať podnikať

Bratia Zsolt a Július Kissoví prevzali remeslo po rodičoch a postupne ho posunuli na novú úroveň. O svoj podnikateľský príbeh sa v rozhovore s Carmen Virágovou podelil Zsolt Kiss s manželkou Katarínou.

Podnikanie sa spravidla začína dilemou v čom a ako začať podnikať. Vo vašom prípade to bolo zrejme inak. Kedy nastal ten moment, keď ste si uvedomili, že kvety pre vás nie sú len hobby, ale sa môžu stať aj vaším živobytím?

Zsolt: Asi v detskej ohrádke na konci skleníka (smiech). Odmalička som robil s kvetinami, takže predstava robiť niečo iné ani veľmi nebola.

Katarína, aj vy ste sa venovali kvetom od detstva?

Katarína: Pôvodne som vyštudovala módne návrhárstvo. Pár rokov som robila v divadle garderobierku. Práve tá krajčírska práca ma dostala k Zsoltovi. Nedali sme sa dokopy cez kvety ale cez smútočné stuhy. Zsolt ich potreboval našiť, a teda bol nútený prísť na prvé rande (smiech).

Dnes prevádzkujete e-shop s donáškou kvetov a zároveň máte vlastnú predajňu. Čo vás viedlo rozšíriť váš biznis týmto smerom?

Zsolt: Odkedy kvety pestovali rodičia, doba sa zmenila. Keď boli zavreté hranice, ľudia predávali len to, čo si sami vypestovali. Faktom je, že na Slovensku je teplo tak tri mesiace v roku a rast kvetov je obmedzený počasím. U nás sa preto nedajú produkovať kvety pri takej výnosnosti ako napríklad v Holandsku. Otvorili sme si veľkoobchod, ale po otvorení hraníc sa obchod roztrieštil do takej miery, že sme od toho upustili. Keďže som vždy dumal, čo robiť s kvetmi, rozhodol som sa otvoriť si e-shop. Pôvodná idea bola venovať sa len e-shopu, ale zistili sme, že kvantum zákazníkov chce tie kvety aj reálne vidieť. Dnes fungujeme tak, že zákazník môže prísť osobne, vyberie si kvety, zadá si, kam chce kvety doručiť a už len čaká na sms o doručení. Takto už u nás bola aj nejedna známa osobnosť či politik.

Čo bolo pre vás najväčším prekvapením, keď ste začali podnikať?

Katarína: Najmä tie pozitívne reakcie stále sa vracajúcich zákazníkov. S mnohými sme si vytvorili doslova familiárny vzťah. Snažíme sa im dávať taký ten osobný servis a oni nám za to prídu osobne poďakovať. Aj to vie veľmi milo prekvapiť, pretože všade navôkol človek cíti negativizmus a my dostávame veľmi veľa energie a lásky.

Zsolt: Prišla nás napríklad osobne navštíviť pani z Kanady s tým, že u nás už šesť rokov objednáva a posiela kvety mame. Inokedy zas prišiel pán s poďakovaním, že už ho manželka pustila domov (smiech).

Povedali ste mi, že váš tím je plný usmievavých a dobre naladených ľudí, podľa čoho ste si ich vyberali?

Katarína: Ono sa to selektovalo samo. Paradoxom je, že z ľudí, ktorí sem prišli na inzerát, tu skoro nikto nie je. Tí, čo tu dnes pracujú, sem doslova prikvitli. Náš ekonóm Erik je napríklad vyučený IT-čkar, máme tu slečnu z galantérie, ktorá učí aj tanec, kuriéra, ktorý dlhé roky robil vrátnika v národnom múzeu, máme tu profesora z fakulty s tromi doktorátmi, lesníka, dievčinu, ktorá robí animácie a získala už niekoľko cien, a tiež Ukrajinku.

Zsolt: Toto nie je práca na osem hodín, že prídem do práce zapnem sa, odídem, vypnem sa. Vlastne by som to ani nenazval prácou, ale spôsobom života. Tí ľudia musia byť 102-percentní. My zastupujeme zákazníka, keď vyjadrujeme ľútosť, prepáčenie, kondolujeme, alebo vyrábame smútočné vence či ozdoby na svadby. Sme taký nástroj na tvorbu emócií, a to nedokáže každý. Je dôležité, kto to robí, pretože nie každý vie pracovať s emóciami druhých. Veľa ľudí nedokáže spracovať ani vlastné emócie.

S akými úskaliami sa stretávate pri svojom podnikaní a ako sa s nimi vyrovnávate?

Zsolt: Počas sviatkov ako Valentín sa množstvo práce zdesaťnásobí. V tieto dni nám stúpnu náklady nie len čo sa týka práce, kuriérov a podobne, ale tiež kúpne ceny sú miestami trojnásobné. Tú trhovú cenu kvetov musíme akceptovať, pokiaľ chceme udržať kvalitu, no to zákazníka nezaujíma.

Katarína: S tým sa popravde ťažko vyrovnáva. Treba si povedať, že je to skrátka tak, musíme to tak prijať. Naučili sme sa negatíva filtrovať a nebrať si ich osobne.

Živnosť alebo eseročka?

Ako ste popri vašich pracovných povinnostiach zvládli administratívu vašej firmy?

Katarína: U mňa to celé začalo živnosťou. Na začiatku som nevedela, ako sa odraziť. V tomto mi veľmi pomohla Firmáreň, pri ktorej celé založenie živnosti prebehlo štýlom tri kliky a hotovo. Keď som sa časom rozhodla pre založenie SRO, do týždňa som ju mala vybavenú. Je to skvelé v tom, že človek nemusí nikam behať. Je to veľká pomoc hlavne pre ľudí, ktorí začínajú podnikať alebo nevedia, ako sa majú v tejto byrokracii vyznať a v prvom rade majú plnú hlavu svojich nápadov a biznisu.

Zsolt: Ja mám živnosť už 19 rokov a popri tom som zamestnaný, takže to neviem porovnať.

Máte v pláne ešte nejakým spôsobom váš biznis rozšíriť?

Zsolt: Robíme objednávky z ruky do ruky z miesta na miesto, a keďže nechceme ubrať na osobnom servise,  o rozširovaní lokality neuvažujeme.

Katarína: Čo sa týka kvetov a prístupu k ľuďom by sme však nemenili nič. Vždy si hovoríme: Kvety pre vás je služba, ktorá robí zázraky na počkanie a nemožné do hodiny.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí zvažujú začať podnikať?

Zsolt: Každý, kto chce začať podnikať, sa musí zriecť svojho pohodlia. Na začiatku to určite nie je pohodlné, ale neskôr z toho môžu byť benefity.

Katarína: Určite to však stojí za ten pocit, že dokázal som niečo urobiť úplne sám. Lebo je ešte veľa oblastí, kde je diera na trhu, ktorá sa dá určite vyplniť. Každý by si to mal skúsiť. Je to obrovská skúsenosť postaviť sa na vlastné nohy. Ale chce to odvahu a vytrvalosť.